Sedia tri netopiere na strome. Vtom sa jeden vznesie, odletí a za chvíľu sa vráti celý zakrvavený. Netopiere sa ho pýtajú, kde bol. Odpovedá:
Vidíte tamten dom? Tak tam je taká rodina a ja som ju celú vycucal.
Za chvíľu sa zdvihne druhý netopier, odletí a za chvíľu sa vráti ešte zakrvavenejší než ten prvý. Ostatní sa ho pýtajú:
Počuj, ty, kde si bol?
On na to:
Vidíte tamtú ohradu? Tak tam je stádo kráv a ja som ho celé vycucal.
Chvíľu nato sa zdvihne tretí, odletí a za chvíľu sa vráti zakrvavený skrz-naskrz. Tí ostatní sa hneď pýtajú:
No, a kde si bol ty?
A on nato:
Vidíte tamtú vysokú vežu? Tak tú som si nevšimol.

Lev leží v jaskyni a beží okolo zajac:
„Zastav, ty zbabelec jeden ušatý a povedz, kto je kráľ púšte”.
„Ty,” povie zajac. Tak ho pustí. Za chvíľku beží okolo gazela a lev zase:
„Zastav, ty potvora skákavá a povedz, kto je kráľ púšte.”
„Ty,” a zase ju pustí. Ide okolo slon a lev na neho:
„Povedz, ty tučniak ušatý, kto je kráľ púšte.”
Slon ho vzal chobotom, zatiahol ho do krovia. V kroví bol strašný rachot a lev sa ledva vytackal so slovami:
„Nemusíš sa hneď byť keď niečo nevieš.”

Zvieratká v lese majú vojenský odvod a tak prizvú aj medveďa. Medveď ide, ide, smutne kuká a zrazu stretne lišiaka. Lišiak sa usmieva a reve na celý les:
- Nevzali ma na vojnu!
Medveď sa ho pýta:
- A čo ti je, že ťa nevzali?
- Ale, to vieš, niečo pre to urobiť musíš, ja som si obrúsil vajcia o strom.
Medveď ide ďalej a po ceste si vraví, že toto predsa kvôli tomu robiť nebude. Stretne vlka, ktorého tiež nevzali a má z toho strašnú radosť.
- Čo si ty urobil, vlk?
- Ale, obrúsil som si vajcia o strom.
Medveď sa diví, že im to za to stojí. Ide ďalej a stretne zajaca. A aj on si obrúsil vajcia o strom. Medveď si vraví, že keď to urobili ostatní, tak to tiež teda urobí. Príde k najdrsnejšiemu stromu a hrozne, až do krvi si ich odrie. Potom ide k odvodnej komisii a bolesťou narieka, kde mu hneď od dverí vravia:
- Medveď, ty sem ani nechoď, teba poznáme, ty máš ploché nohy.

Pýta sa malé ťaviatko mamy ťavy: „Mami, prečo máme na nohách kopýtka?“
„Pretože chodíme po púšti, plnej ostrého piesku, ktorý by nám poranil nohy.“
„Maminka, a prečo máme na nohách tvrdú kožu a srsť?“ „No pretože, keď prídeme do oázy, je tam tŕnie a chrastie a to by nás poškriabalo.“
„A maminka, prečo máme na chrbte hrby?“
„Lebo voda na púšti je veľmi zriedkavá, a tak si v nich nosíme zásoby.“
„Mami, a môžem sa ťa ešte na niečo spýtať?“
„Samozrejme, ty môj zvedavec.“
„A načo nám je to všetko tu v ZOO Bojnice?“

Príde chlapík s opicou na pleci do baru a objedná si vodku. Keď vypije, opica rozbíja poháre, skočí k baru, porozbíja fľaše, zrazu odskočí na biliardový stôl, zbadá biliardovú guľu a zožerie ju. Všetci sa čudujú, ale jej majiteľ hovorí:
„Vždy takto vyvádza keď si vypijem. Všetku škodu zaplatím.
Prídu o týždeň a chlapík si znova objedná vodku. Keď si vypije, opica znova začne skákať po stoloch, v bare rozbíjať poháre a fľaše. Zrazu priskočí k stolu, kde sú v miske čerešne, zoberie si jednu, prezerá si ju zo všetkých strán, strčí ju do zadku a potom ju zhltne. Nikto nechápe a pýtajú sa ho, prečo si ju strčila do zadku. A na to majiteľ odpovie:
No viete, odvtedy, čo zjedla tú biliardovú guľu, radšej si všetko najprv odmeria.

Vlk a zajac si kúpili auto. Po dvoch dňoch si ho každý z nich chce zobrať k sebe. Tak sa dohodnú,že auto dostane ten, ktorý si prvý nebude musieť odskočiť na záchod. Najprv šoféruje auto vlk. Ide 100 km za hodinu a pýta sa:
Už si musíš odskočiť na záchod?
Zajac povie:
Nie!
Vlk ide stále rýchlejšie a rýchlejšie, ale zajac si ešte stále nemusí odskočiť. Zajac navrhne, aby si to vymenili. Teraz šoféruje zajac. Ide 100 km za hodinu a pýta sa :
Už si musíš odskočiť?
Vlk pokrúti hlavou. Zajac ide stále rýchlejšie, ale ešte stále nič. Nakoniec ide 250 km za hod. a pýta sa :
Už si musíš odskočiť?
Vlk pokrúti hlavou. Zajac potom povie:
Teraz si nemusíš odskočiť, ale kebyže si vedel, že nedočiahnem na brzdy, tak by si sa aj posral!

Mamut pije vodu z válova. Zrazu pribehnú slony a zbijú ho chobotmi, dokopú ho... a odbehnú.
Keď sa mamut preberie, zastoná: posratí skíni

Jedného krásneho slnečného dňa lezie na strom korytnačka. Trvá jej to asi tak hodinu. Keď je už hore, odrazí sa a začne mávať ručičkami. Po dopade na zem sa opráši a ide to skúsiť znovu. Druhýkrát jej to trvá už asi tak 2 hodiny. Vylezie na ten istý konár stromu a odrazí sa. Zákon gravitačnej sily sa opakuje a pancier to zasa vydržal. Teraz ju to však poriadne naserie. Tretíkrát sa výstup na strom predĺžil na 3 hodiny (však už si dosť ublížila). So silami, ktoré jej ešte ostali, sa teraz poriadne odrazí a začne mávať ručičkami aj nožičkami. Tvrdý náraz sa opäť zopakuje. Na vedľajšom strome sedia dve vrany a tá jedna hovorí tej druhej:
Miláčik, predsa sme jej len mali povedať, že je adoptovaná.

Kde bolo, tam bolo, v ďalekej zemi žila krásna sebavedomá princezná. Keď raz meditovala na brehu rybníka pri svojom zámku, skočila jej do lona žaba a hovorí:
Krásna dáma, kedysi som bol krásnym princom, ale zaklial ma zlý čarodejník. Stačí jediný tvoj bozk a opäť sa zo mňa stane elegantný muž. A potom, moja drahá, môžeme sa vziať a založiť na tvojom zámku, s mojou matkou domácnosť. Budeš mi smieť pripravovať pokrmy, prať moje šaty, rodiť mi deti a budeš mi do smrti vďačná, že môžeš takto žiť.
V ten večer si pri vychutnávaní mierne opražených žabích stehienok vo vínovej omáčke princezná pomyslela:
Tak to určite.

Kde bolo, tam bolo, bol jeden les a v ňom zvieratká strašne chľastali, fajčili a vôbec viedli zhýralý život. Pod vplyvom jedného múdreho kazateľa sa však dohodli, že s tou Sodomou a Gomorou skončia. Kontrolou dodržiavania pravidiel bohabojného života, poverili medveďa. Hneď prvý deň ide medveď na kontrolu. Všade pokoj, až naraz nájde zajaca ožratého ako doga. Karhá ho:
- Zajac! Dohovorili sme sa, že nebudeme chľastať a ty chľastáš ďalej!!
- Prepáč, medveď, ja som sa to dozvedel nejako neskoro. Začínam až zajtra.
Na ďalší deň sa zajac zase musel ospravedlňovať:
- Prepáč, medveď, ja som len vrátil fľašky. Toto je môj posledný chľast.
Na tretí deň medveď kontroluje les a všetko je v poriadku. Všetci sa slušne zabávajú, nikde ani stopa po alkohole a cigaretách. Len zajac niekde zmizol. No keď išiel okolo potoka všimol si nejaký podozrivý rákos. Tak ho vytiahol a s ním aj zajaca, ktorý schovaný pod vodou, cez ten rákos dýchal. Samozrejme, bol ožratý ako cársky dôstojník.
- Zajac, už ma neser!! Všetky zvieratká sme sa dohovorili, že nebudeme chľastať a ty si zase ožratý!!
- Vieš, medveď, to čo ste si vy zvieratká dohovorili, je nám rybám u prdele! - odvetí zajac.