Janko hovorí mamičke:
"Idem do lesa na čerešne."
"Janko ale veď je zima."
"Ja viem, mám čiapku a rukavice."

Matka hovorí svojej babke:
- Ukazovala som chlapcom v škole stojku na hlave.
Babka hovorí:
- Dúfam, že ti nevideli gaťky.
- Ale nie, dala som si ich dole.

- Mami, je pravda, že po smrti sa premeníme na prach?
- Áno, zlatko.
- Tak za našou skriňou muselo zomrieť veľa ľudí!

Janko sa pýta dedka:
- Dedko, máš zuby?
- Kdeže vnúčik, nemám.
Janko okamžite na to:
- Tak mi podrž môj chlebík.

"Ocko, máš dobrú optickú pamäť?"
"To mám synček. Prečo sa pýtaš?"
"Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie."

"Mami, prečo majú nevesty biele šaty?"
"To aby vyjadrili svoju radosť, dcérenka."
"Aha, a prečo sú potom všetci ženísi v čiernom?"

Malý syn pristihne rodičov v spálni akurát tesne pred vyvrcholením. Otec nestratí duchaprítomnosť a spýta sa:
- No čo, Janko, čo by si chcel radšej, bračeka alebo sestričku?
- Ja chcem koníka.
- Ale to sa nedá.
- Tak zlez, ocko! Skúsim to ja!

"Ujo,vy ste policajt?"
"Nie, chlapče, to som sa len tak sprosto zadíval."

Janko sa hrá v obývačke s vláčikom. Hovorí si:
"Somári nastupovať, somári vystupovať."
Keď ho počuje mamička, pošle ho do kuchyne. Po 2 hodinách jej ho však príde ľúto a dovolí mu ísť sa hrať znova. O chvíľu počuť z obývačky:
"Somári vystupovať, somári nastupovať a skrz tú sliepku v kuchyni bude vlak meškať 2 hodiny."

Zuzka píše list domov z detského tábora:
Mami, mám sa tu skvele. Počasie je krásne a spím pod stanom. Stano je fajn.