Príde Janko domov z katolíckej školy s monoklom pod okom a otec mu vraví:
- Janko nevravel som ti, že sa nemáš biť s chlapcami?
- Ale ja som sa vôbec nebil. To bolo takto: Boli sme v kostole, odriekali sme si modlitby a keď sme sa postavili, zbadal som, že sa našej učiteľke predo mnou zarezali šaty. Tak som jej ich vytiahol a ona mi dala facku.
Otec na to hovorí:
-Ale take veci ženám robiť nesmieš!
Na druhý deň príde Janko domov s ďalším monoklom. Otec vraví:
- Nevravel som ti včera dosť jasne?
Janko na to:
- Ale teraz to bolo úlne inak. Zase sme sedeli v kostole, odriekali sme si modlitby a keď sme sa postavili, učiteľke sa opäť zarezali šaty. Kamarát vedľa mňa jej ich vytiahol, ale ja som vedel, že to nemá rada, tak som jej ich zastrčil naspäť.

Malý chlapček sa márne pokúša dočiahnuť na zvonček pri dverách.
- Počkaj, pomôžem ti - povie mu okoloidúci starý pán a stisne zvonček.
- Fajn dedo a teraz zdrháme.

- Mami, poď na dvor!
- A načo, Janko?
- Lebo kamaráti mi nechcú veriť, že vyzeráš ako pokémon!

Janko a Marienka sa hrajú v pieskovisku. Zrazu Janko siahne Marienke pod sukňu a zhrozene sa pýta:
- Marienka! A ty si chlapček?
- Nie, ja kakám.

Vnúčik sa pýta babky:
"Babka, kde idete?"
"Na cintorín, synku."
"A bycikel kto prinesie späť?"

Babička vraví vnukovi:
- To je pekné od teba, že si mi priniesol ruže. Vyzerajú presne ako tie v záhrade.
- Ktoré si mala v záhrade, babi.

Móricko príde domov smutný a mama sa ho pýta:
- Čo je s tebou, Móricko?
- V škole mi všetci hovoria Rambo.
- Tak zajtra pôjdem s tebou a porozprávam sa s tvojimi spolužiakmi.
Móricko zvážnie:
- Nie, mama. Toto je moja vojna.

Mama sa pýta Evy:
"Eva prečo má ten šalat taku čudnu chuť?"
"Neviem mami, veď som ho aj mydlom umyla."

Je to hnedé a vykúkajú z toho dve modré očká, čo je to?
Maximálne nasraté decko.

- Jožko, už viac nechcem počuť, že sa s bratom bijete!
- Dobre mami, prosím ťa zatvor dvere...